Semafor

Správne, s Jiřím Suchým, s Jitkou Molavcovou a - s igelitkou. Naozaj som netušil, čo za problémy si spôsobím touto prostou rekvizitkou. Už ani neviem, čo mi to zišlo na um vziať ju po prvý raz na javisko. Ale zabrala nevídane. Až som sa toho tuším preľakol. Už roky ju nepoužívam, nespomínam, nechcem ju ani vidieť. Nebolo totiž možné zbaviť sa nástojčivých otázok v divadle, na ulici, v listoch: - Čo máte v tej igelitke, pán Markovič? Prečo práve igelitka? Kde máte igelitku? Akú igelitku používate najradšej...? Bolo to už priam do zúfania. Igelitky som dostával ako darčeky, na jednu vyobrazili aj môj ksicht, z Fatry v Napajedlech (tam ich vyrábajú) mi poslali hádam tisíc svojich firemných igelitových tašiek. Dodnes ešte na niektorých mojich predstaveniach (v miestach, kde usporiadateľ v ČR pripraví návrh scény), visí na vešiaku - igelitka. Otázok už ubudlo. Neskôr ich nahradili dopyty typu "Copak se to děje na tom Slovensku, pane Markoviči? Co s tím Mečiarem? Kdypak emigrujete?" Tiež mi šli na nervy, ale nebránil som sa im. Bo som rád, že sa nepýtajú na igelitku.


  FOTOARCHÍV