Druhé podanie - 11
Všetko je to možno len tým, že sme si odvykli od sluhov. Každý, kto si to mohol dovoliť, si najal sluhu a ten potom podľa pokynov domáceho upratoval, staral sa o deti, viedol domácnosť. Bola a je to práca ako každá iná a ten kto sa v nej osvedčil, vydržal pri nej pri obojstrannej spokojnosti dlhé roky. Nuž a keď spokojnosť prestala byť obojstranná, sluha musel odísť. Skrátka padla voľba na niekoho druhého. Zase musel mať dobré odporúčania, lekárske vyšetrenia a musel obstáť v skúšobnej lehote. A predovšetkým - aj potom zostal sluhom. Nebývalo zvykom, že by sa hneď po krátkom čase začal v dome rozdrapovať, aby rozkazoval tomu, kto si ho najal, aby postupne rozkradol celú domácnosť a dokonca jasne naznačil, že ak sa pánovi domácemu nepáči, môže sa pobrať kade ľahšie.

Málokto z nás má dnes na to, aby si mohol najať sluhu. To by museli byť inakšie mzdy a nižšie dane. A ony by mohli byť nižšie, pravdaže mohli. Keby sme nimi nemuseli platiť tých, ktorých sme si zvolili, aby nám slúžili. Dali sa na to. Bez odporúčania, lekárskeho vyšetrenia a skúšobnej lehoty. A veľmi rýchlo pochopili, čo všetko im dovolíme len preto, že sme medzičasom zabudli, kto je tu vlastne sluha a kto pán.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku