Druhé podanie - 15
Nemám nič proti čiernemu humoru, ale toto namôjdušu nie je exkurz týmto smerom. Nie som morbídnym zberateľom kriminálnych činov. Avšak najprv podvedome, neskôr s ozajstným zaujatím som si – len tak pre seba – začal zoraďovať vedľa seba všetky nevyriešené lúpeže, prepady, únosy a vraždy, pravdaže, najmä tie s tým najvyšším požehnaním. Poviem vám, rozrástlo sa mi to lapidárium do nečakaných rozmerov. Moment... naozaj nečakaných? Či nie je pravda, že zločincov, vyvrheľov a všakovakej podobnej chamrade jesto požehnane všade na svete? A či sa všetka táto spodina neaktivizuje najviac práve vtedy, keď jej svitne, že doba jej praje a že jej vlastne nehrozí vôbec žiadny postih? Kto dnes zatkne zlodeja s pár tisíckami vo vrecku, keď sa priam oficiálne rozkrádajú milióny? Kto uväzní vraha, keď každú chvíľu vyletí do vzduchu auto jednoznačne „v štátnom záujme“? A kto si najbezprostrednejšie formuje svoj vzťah k životu práve takouto „skratkou“, ak nie práve deti? Poviem vám, máme sa ešte len na čo tešiť. A to lapidárium... to je naozaj skôr zbierka kameňov a skamenelín, ale či nezažívame návrat vlády takýchto už pomaly zabudnutých fosílií?

foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku