Druhé podanie - 16
Býval som bezmocný, rozladený, chvíľami aj pobavený tým jeho doživotným „vrabcom v hrsti“, ale čosi mi aj dal ten jeho idealistický pragmatizmus. Vždy sa snažím porozmýšľať (ak mám práve čím) a až potom rozhodujem o bytí a nebytí sveta. Aj minule sa ma pýtajú, reku či si myslím, že treba bombardovať toho Saddáma alebo radšej nie. Nuž, viem ja dobre, čo je to za vtáka, a už otváram ústa s rozhodnou odpoveďou, ale kdesi v pozadí sa ozve: - Bou si tam?

Netreba hneď všade vycestovať, vravím si, ale aj tak mi nie je celkom jasné, či naozaj len a len Američania majú to sväté právo chodiť s obuškom po boku okolo celého sveta a ako urobiť, aby sa bomby vyhli vyhladovaným deťom, ktoré ani za mak nemôžu za to, že oných neviemkoľko palácov obýva práve diktátor, ktorý prespal dobu. Tuším aj to, prečo sa za útok prihovárajú práve štáty hraničiace s Irakom. Ich obyvateľstvu nie je celkom jedno, či zíde z tohto sveta kvôli sneti slezinnej alebo radšej prirodzenou smrťou. Slovenský diktátor je proti tvrdým blízkovýchodným opatreniam. A mne razom svitá, akú dať odpoveď. S ním som už totiž „bou“...



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku