Druhé podanie - 1
Alebo tiež seknd servis - ako vravia vyšportovaní. Nebýva príliš tvrdý, nemáva rýchlosť dvesto kilometrov za hodinu. Ale je vždy presnejší, ide na istotu. A tak ma nakriatla ctená redakcia, aby som raz týždenne takto zaservoval v nádeji, že trafím a zabodujem. Viem, že ten náš davisovo-pohárový tím zatiaľ veľa gemov nenazbieral; možno aj preto, že sa hrá na kurte, kde chýbajú čiary, kde proti našim výpletovým raketám nasadzuje súper rakety stredného doletu a na empajri sedí sudca (akýsi p. Ústavný), ktorého nikto nerešpektuje. A obecenstvo mlčí. Lebo na tenise treba vraj mlčať. A tá tradícia je u nás až taká silná, že diváctvo už čuší aj medzi hrami, počas prestávok, ba aj cestou domov. Až v prítmí obývačky vyjadruje svoju nespokojnosť nad toľkou nespravodlivosťou v tom našom športe. Ale na druhý deň si opäť slobodne zvolí možnosť prizerať sa zápasu bez pravidiel, charakteru a etiky. Veď v našej najväčšej športovej hale sa to už roky hrá takto a tam obecenstvo súhlasí. Pravda, je to komparz, lenže tie masové scény boli u nás vždy najpresvedčivejšie, a tie vždy vytvárali komparzisti...

Tak mi držte palce. Dvojchybu si už nemôžeme dovoliť.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku