Druhé podanie - 20
Už ani neviem koľký raz sa zamýšľam (asi opäť zbytočne) nad chamtivosťou ľudí. Reku ako často mizivá príležitosť robí z človeka nie zlodeja, ale priam zbojníka, lupiča a vykrádača hrobov v jednej osobe. Nie žeby som nevedel pochopiť takého, kradoša, ktorý s nasadením života šľohne čosi potravín, aby nezomrel hladom. Ale že by bol v súčasnosti toto dôvod prekračovania hraníc zákona, o tom veľmi pochybujem.

Skúšam sa vžiť do rozmýšľania novodobého zbohatlíka, ktorý vystihol ten správny čas a nechá sa unášať prúdom zlatonosnej rieky. Tok je to navidomoči mútny, zapáchajúci a bahnistý, ale ako vravím, výnosný. Netreba ani ryžovať – kdeže tam akási práca! Stačí byť uviazaný o prepychovú vlečnú loď, z ktorej lodivod hodí občas tej svorke vlečených sporadický tučný úlovok. Tu vypasenú rybu, tu prastarú amforu, za hrsť zlatých nugetov a sem-tam aj ozajstný vylovený poklad. Všetci už toho majú za milióny, ale chcú viac. Možno preto, že jednoducho opantal ich mamon, možno už omámení tou prapodivnou plavbou stratili schopnosť uvažovať a možno aj nevedia, ako túto plavbu ukončiť. Hoci nejednému už svitlo, že treba a rýchlo. Že oná loď je čoraz vratkejšia a to lano škrtí na krku viac a viac...



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku