Druhé podanie - 21
Ležal som v posteli. Samozrejme, nie sám. S chrípkou ako bič. Súdiac aspoň podľa toho, ako so mnou švihla. A keďže som v podobnej situácii nebol už aspoň desať rokov, mal som zas konečne možnosť pozorovať, čo to urobí s človekom, ktorý je roky a roky naučený, že každý deň treba voľačo urobiť, kamsi zájsť, niečo vytelefonovať, no skrátka udržiavať aspoň najbližších v presvedčení o svojej nezastupiteľnosti.

Lenže kašeľ, malátnosť, slabé nohy a zvýšená teplota úplne celého tela sú faktory, ktoré vám dajú hravo zabudnúť na poslanie pána tvorstva. Naraz len vidím, že je dosť času, že to či ono sa dá odložiť o týždeň či o dva, že sa nič nestane, keď tamto presuniem aj o pol roka a že vôbec svet ide ďalej aj bezo mňa. Tisíc ráz som sa stretol s nesmiernou „obetavosťou“ ľudí, čo pracujú navzdory horúčkam, ochotne poskytujú všetky druhy vírusov širokému okoliu a s plnými hrsťami acylpyrínov čakajú, kedy ich to klepne nadobro.

Iste, sú medzi nami aj ľudia výnimoční a len veľmi ťažko nahraditeľní. Práve oni by sa však mali šetriť najviac. Chorý človek do úradu nepatrí. A je jedno, aký vysoký je ten úrad i v koľkých úradoch pracuje zároveň.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku