Druhé podanie - 22
„Nestarajte sa o Lukašenkovo funkčné obdobie! Lukašenko bude prezidentom dvanásť rokov, už som vám to hovoril!“ – to je len jeden z výrokov demokraticky zvoleného vodcu Belarusi, ktorého predvolebná kampaň bola úspešná najmä vďaka prísľubom, kto všetko skončí vo väzení. Po dvoch rokoch od jeho zvolenia je krajina v kolapse. Krachuje ekonomika, nefunguje ústava, on sám je na čele korupcie, ktorú sľuboval vykynožiť. „Ja svoj štát nepovediem za civilizáciou,“ dovoľuje si tvrdiť diktátor, v ktorého slovníku má už pevné miesto chvála Hitlera a zrelé úvahy o užitočnosti koncentračných táborov. Necháva sa ospevovať pri mítingoch, odborne sa vyjadruje ku „gobelínu storočia“, na ktorom je „vyšitý“ hneď vedľa Ježiša Krista. Zvýhodňuje armádu, pod palcom má políciu.

Áno, videl som pred pár dňami dokument „Obyčajný prezident“ z Českej televízie. A bolo mi úzko. Za všetkých, čo majú ten pech, že si zvolili do čela psychicky labilného človeka, schopného doslova všetkého. V Minsku však stačilo výročie Černobyľa, aby ľudia vyšli do ulíc a dali jasne najavo svoj hnev. Ktovie, čo za príležitosť prebudí oklamaných a zneuctených ľudí v podobných „demokraciách“.

Alexander Grigorjevič stále vládne zúboženým Bielorusom. Každý však vie, že skončí zle, veľmi zle. Ako doteraz každý, kto hlásal: „Národ som ja!“



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku