Druhé podanie - 23
Viem, že čas hrdinov už bol. Že hrdinstvá dnes lákajú ľudí asi tak ako knižná odmena vo vedomostnej súťaži. Napokon načo hrdinstvá, keď existuje normálna ľudská hrdosť, česť, statočnosť... Alebo možno stačí, aby človek nebol nečestný, aby sme neboli pokrytci, zbabelci a nesprávali sa nedôstojne, nie? Lenže – aký je to človek? Ani statočný, ani zbabelec, ani čestný, ani bezcharakterný? Čo leží medzi pojmami hrdosť a nedôstojnosť? Namôjdušu nič. Tu veru končíte, hľadači stredných ciest!

Na poslednú chvíľu mi nedávno odriekla účasť v mojom programe známa športovkyňa. Šampiónka, reprezentantka. Jedna z mála, ktorá mohla miliónom divákov dokázať, že slovenský šport nevyhynul, ako sa zlý svet nazdáva. Tlačia vraj na ňu, vydierajú, hrozia. Je priamo ohrozené jej fitcentrum. Pochopil som, nič nevyčítal, zložil slúchadlo, scenár za dve noci prerobil. Som zvyknutý na nefér zásahy, som trénovaný.

Vravím si však: kto tu vlastne spôsobuje tú nenormálnu situáciu? Tí, čo sa sami boja a preto šíria strach, alebo tí, čo pred nimi, kopajúcimi ako ten skapínajúci kôň, padajú na kolená? Mal by tu kto strašiť, keby nebolo tých, čo veria na strašiakov? A treba na to hrdinstvo? Nestačí na to obyčajný slušný človek a ani nie sympatická šampiónka, čo tvrdí, že sa o politiku nezaujíma?



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku