Druhé podanie - 28
Už niekoľko rokov neregistrujem, kto je slovenská „kráľovná krásy“, alebo ak chcete, Miss, aby som bol svetovejší. Od istého času volíme dokonca „Missis“, čo je výraz, aspoň čo sa písomnej podoby týka, priam nadsvetový, čiže rýdzo slovenský. Túto nadsvetovosť potvrdzujeme rok čo rok i tým, že volíme dve (či dokonca tri?) missky. Tým pádom nemáme, samozrejme, de facto ani jednu. Pretože niet najkrajšej tam, kde sú najkrajšie dve či tri.

Na Slovensku je to tak, povedal by prostoduchý klasik. A nejde vonkoncom len o nafúknutú a dokonale prázdnu šou s desiatimi či dvadsiatimi chúďatkami plavkyňami, ktorú už tradične berieme zbytočne vážne. Čoraz častejšie strácame prehľad aj v iných veciach, súťažiach, inštitúciách, ktoré máme zbytočne dvojmo. Väčšinou je to obraz polarizovanej spoločnosti, ktorú – ak sa dobre pamätáme – do tohto stavu priviedli humoristi. Tí sa však z verejnoprávnej scény ani nevieme ako stratili. Odišiel aj prezident, ktorý vraj tiež od rána do večera len polarizoval a polarizoval ako keby nemal inej roboty. Nuž a nástojčivá otázka sa na papier tlačí: ktože to tu naďalej všetko polarizuje, vďaka komu stále vidíme dvojmo? Že by to zvládol jediný človek? Že by naozaj stále platilo, že „len on to dokáže“?



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku