Druhé podanie - 34
„ Do 48 hodín sa začne jadrová reakcia...“ – vyhlásil pred pár dňami hrdo predseda slovenskej vlády.

Myslím, že sa nemusí schádzať ďalšie psychiatrické sympózium. I človek so základným vzdelaním prinajmenšom vycíti tú hrozbu. Z toho zatiaľ uväzneného rádioaktívneho molocha, ale aj z toho druhého, zatiaľ neuväzneného. Zbožňuje ho hŕstka ľudí, ktorých zmagoril pocit moci, bohatstva, pocit dôležitosti. Všetci rozumne zmýšľajúci ľudia sa mu smejú, pohŕdajú ním, neberú ho vážne. A práve to je tá chyba. Ponúka sa viac porovnaní, ale to jedno je najpriezračnejšie. Zneuznaný a vysmievaný rakúsky natierač Adolf Schickelgruber mal jednu obdivuhodnú vlastnosť: úžasnú cieľavedomosť. Áno, iste aj akúsi charizmu. Ale predovšetkým vedel, že to musí ukázať všetkým, čo ho neberú vážne. A ukázal. Jeho ctibažnosť sa chvalabohu nedočkala atómového veku. Ale verím, že ani on by nevyhlásil „Do 48 hodín elektráreň začne pracovať...“ Nie. On by tú svoju nebezpečnú malosť musel tiež vystaviť na obdiv. Hlavne všetkým tým, čo si dovoľujú nebrať ho vážne. Dokázal to a išiel cez mŕtvoly. Cez milióny mŕtvol. Že v tejto chvíli už to prirovnanie celkom nesedí? Možno.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku