Druhé podanie - 35
Namôjveru som kdesi v televízii zazrel reláciu o tom, že u nás existuje salón na zoškaredenie žien. Nijaká recesia, fakt. Za peniaze práve také nemalé ako v prípade zušľachtenia si pomerne početná klientela objednáva zohavenie. Od bradavice pod okom cez vybočený nos vari až po niekoľko jaziev krížom-krážom po tvári. Dôvody? Rozchod s partnerom, pocit väčšej bezpečnosti na ulici i vo výťahu a možno i len taký malý truc, či vytrestanie kohosi. Naozaj to existuje. Fakt. Asi zvláštny, ale fakt.

I tak mi nevdojak zišlo na um: nie je táto naša večne mladučká republika tiež akýmsi kozmetickým salónom? A nespravujú ho ľudia, čo síce chodia v bielych plášťoch, úzkostlivo si umývajú ruky a sterilizujú náradie, ale z dverí im vychádzajú dokaličené výsledky ich práce? Naozaj to nie je ani trochu „za vlasy pritiahnuté.“ Oni im tam tí ľudia totiž tiež chodia celkom dobrovoľne. Zvolili si práve tento salón a jeho zamestnancom sa už roky z vlastnej vôle a pri plnom vedomí zverujú do rúk. Možno, že kdesi počuli čosi o zázrakoch, ktoré robia v iných salónoch inde vo svete. Možno. Lenže na Slovensku je to tak...



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku