Druhé podanie - 40
Možno to robia všetky psy, ale ten môj mi vie obzvlášť „pozdvihnúť“ náladu, keď sa s viditeľnou radosťou vyváľa v hocičom parádne páchnucom. Najradšej v takom, čo len nedávno prešlo tráviacim traktom, ale nie psím. Dal som si tento úkaz vysvetliť od Lojza Boudu, lebo on má psa, ktorý keby smrdel tak ako breše, nemohli by sme vyjsť na ulicu kdekoľvek v Bratislave. Vysvetlil mi (Lojzo), že rád smrdí preto (pes), lebo tým chce pomýliť toho, čo tú kôpku zanechal a ľahšie ho uloviť.

Pátral som po paralelách u pána tvorstva a netrvalo mi to dlho. Nože si skúsme všimnúť, ako sa tí primitívnejší zo slovenských politikov snažia votrieť do priazne svojho potenciálneho voliča: to obrovské úsilie vyjadrovať sa ako on) čo najjednoduchšie), myslieť ako on (čo najpriamočiarejšie), jesť a piť, a teda i smrdieť ako on. A uloviť ho vlastne iba na ten spoločný zápach a spoločne ho potom šíriť zo štyri roky s takou intenzitou, že sa budeme báť vyjsť na ulicu kdekoľvek na Slovensku.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku