Druhé podanie - 49
Vládnime si sami! – znelo na prelome čias na Slovensku z nejedných úst, ktoré sa optimisticky nazdávali, že na to máme. Boli to totiž často práve tie ústa, ktoré boli vzápätí ochotné velebiť jediného vodcu, protektora a spasiteľa. Boli sme ochotní akceptovať diktátora vlastne len preto, aby sme si nemuseli vládnuť sami. Také hlúpe, ale také pohodlné...

Asi bude ešte chvíľu trvať, kým slovenský občan celkom pochopí, prečo je lepšie nemať nijakého vodcu, nijakého pána, iba zopár ľudí na rozličných úrovniach štátnej správy, ktorých voľbami poverí, aby mu slúžili. Občas sa totiž zdá, že náš občan slobodu nechce. Je mu dobre v košiari, uznáva svorku psov okolo seba, bez odvrávania kráča za bačom a jeho honelníkmi. A ako rád sa dá podojiť!

“Dávid porazil Goliáša,” ozvalo sa kdesi pri mne, keď už bolo jasné, že Veľký kombinátor končí. Opäť vedľa. Nie Dzurinda, ale občan zvíťazil, ak sa ukáže, že tentoraz volil rozumne. Nikto z nás nie je taký múdry, aby sa nemusel učiť na vlastných chybách. Hlúpy je však ten, kto chyby opakuje.

Vládnime si sami. A dokážme už konečne, že na to máme. Kráľ je mŕtvy, nech žije - kráľovstvo!



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku