Druhé podanie - 51
Pri sledovaní povolebných rokovaní sa vraciam do dní dovolenkových. Darmo sa vydáte za oceán nadupaní kembridžskou angličtinou. Na vancouverskom letisku ste pri podávaní letenky pripravení na otázku, či letíte do Toronta – napriek tomu, že na letenke je to napísané a pýtať by sa teda nemuseli. Úradníci sú však už takí. Vravím: ste pripravení, ale aj tak vás zaskočí otázka “Tútaondau?” Máte dojem, že ju vyslovila postaršia bezzubá indiánska squaw, a to ešte s plnými ústami. Nie, to sa na vás usmieva mladá uniformovaná kanadská Číňanka. Domáci si, samozrejme, navzájom rozumejú, lebo si zvykli na stovky akcentov. Cudzí prízvuk je tu dokonca vítaný, považuje sa za zaujímavý, ba aj sexy. (Na rozdiel od Spojených štátov. Tam kto nekráča zarovno s najväčšími a najmocnejšími, je nevyhnutne menejcenný.)

Len v Toronte žije 90 národností. Slovom: deväťdesiat. Na prechádzke čínskou štvrťou takmer nenarazíte na anglický nápis, o francúzskom ani nehovoriac. Kanada je totiž krajina oficiálne dvojjazyčná. Všetky nápisy, oznamy, hlásenia, etikety sú v angličtine a francúzštine. Napriek tomu, že tých, čo hovoria po francúzsky, je v Kanade asi toľko, čo na Slovensku (pomerne) občanov maďarskej národnosti. Podivná to kanadská zvrchovanosť!



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku