Druhé podanie - 54
Ako by som to už počul: neboli ti dobrí tamtí, nie sú ani títo... Tak čo vlastne chceš?! Takéto a podobné výhrady sa na mňa sústreďovali už v deväťdesiatom štvrtom, keď vládne stoličky obsadila opozícia a naša satira zacielila na novonastúpivších uplatňovateľov výkonnej moci. Poveslovali si prikrátko na to, aby sme si mohli dosýta pošmakovať na ich kopancoch či aspoň ľudských nedokonalostiach. Ale i tak nebolo málo tých, čo za svet nemohli pochopiť, prečo aj na týchto chyby hľadáme a po prstoch ich trepeme. Pravda, „materiálu“ nebolo toľko ako keď vládla chamraď, ale bolo nám jasné, že je najmä na novinároch a na satirikoch, aby novým poverencom ani na okamih nedali zabudnúť, že majú slúžiť a nie panovať a že sme tu na to, aby sme dennodenne kontrolovali, ako plnia to, čo sľúbili. Lebo klamstiev už bolo naozaj dosť. Chceme si zvykať na dačo iné, chceme byť pyšní na to, čo sme si zvolili. Zatiaľ sme si užili len zopár prejavov. Zatiaľ sa najviac svojou rétorikou vyšantil nový predseda parlamentu. Vydýchli sme si: je to lepšie ako za Biľaka. O čosi.

foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku