Druhé podanie - 55
Akoby sa vôbec nič nestalo, sa ešte vytrvalo na obrazovke vyfarbovali všelijakí tí omilostení a podobne postihnutí a predsa sa už dalo prepnúť na STV, ak ste si, pravda, spomenuli, kde vôbec nejaký taký kanál leží. Znova sa totiž začali prenosy z parlamentu. Myslel som si, ja pako, že po odchode robotníckej triedy z tej našej slávnej snemovne humor zanikne nadobro. Pravda je, darí sa mu naďalej. Pravda však je aj to, že keď sa vás niekto usiluje nasilu rozosmiať sto ráz tým istým fórom, ktorý prestal byť na smiech hneď pri prvom pokuse, už to zas až taká sranda nie je. A potom: je naozaj na smiech, keď trebárs zočíte na ulici človeka strašne smiešne krívajúceho? Dá sa smiať na pacientovi postihnutom chorobným potriasaním hlavou či zajakaním sa?

A tak si vravím, nehodno sa smiať na cudzom nešťastí. Naopak, treba pogratulovať parlamentnej väčšine, že dala možnosť aj handicapovaným. Možno im nemyká hlavou, celkom iste nekrívajú a takmer sa nezajakajú. Avšak na to, čo z nich vychádza, málokto z normálnych ľudí používa ústa. A to je dosť veľké nešťastie. Vydržme to s nimi, snažme sa ich pochopiť. Aj keď sa nám to asi nikdy nepodarí.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku