Druhé podanie - 56
Takže predsa len budeme mať prezidenta, vraví sa. A keďže sa to vraví až hen v snemovni, niečo na tom azda už len bude. Hádam aj rok uplynie a možno aj páni od Guinessa zapíšu, že raz kdesi bola aj taká čudesná republika, čo nepotrebovala právoplatnú hlavu štátu a uspokojovala sa s obmedzenými... Ale chvalabohu, dlho to už trvať nebude. Lebo koalícia sľúbila, že sľub dodrží a že my všetci rozhodneme, kto nahradí starého uja. A už sa aj dohodli na kandidátovi. Na tom jedinom, ktorého budú všetci podporovať. Teda všetci z koalície, aby bolo jasno. Ba tuším ani nie všetci, aj také čosi som začul. Lebo je to stará štruktúra, komunistický aparátnik a čo ja viem čo ešte. Stále lepšie ako ten, čo sa stále lúči a sem-tam zaspieva a chvíľu trucuje a zase sa vracia. Aspoň doteraz to vždy tak bolo. Pravda, ozve sa tu a tam aj taký nesmelý hlas, že vari aj nejaký tretí kandidát sa nájde a že hlava štátu by naozaj mala reprezentovať a že prečo stále voliť medzi blatom a kalužou. Hákliví ľudia. Hoci – priznávam – tiež nepatrím medzi tých, čo si deň čo deň s radosťou obúvajú gumáky...

foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku