Druhé podanie - 58
Tak som sa minule dozvedel, že keď človeku hrozia nepríjemnosti, súdne naťahovačky či dokonca kriminál, je najlepšie rýchlo založiť nejaký štát. Zase zjednodušujem a do absurdna zachádzam. Viem, to ja rád. Ale som vari sám? Ako ďaleko od bájnej krajiny Fantazmagórie leží rozprávka o “otcovi vlasti,” ktorému sa jedného dňa náramne hodilo skoncovať s federalizmom, proletárskym internacionalizmom a ateizmom a nanominovať sa do vagóna s rýchlokvasenými národniarmi, vlastencami a hlboko veriacimi? Naozaj to bol ten jediný právoplatný rodič, ktorý nepoškvrnený splodil dieťa, čo sa od tej chvíle až dodnes nepohlo z inkubátora? A čo hromada ďalších nezákonností pod jeho kuratelou? Bude sa vôbec vyšetrovať? Alebo opäť zamat a hrubá čiara a “...nie sme ako oni”?

Je mi naozaj celkom jedno, či ďalší podobný nezmysel o priam rituálnej beztrestnosti zločincov vyjdú z úst ministra spravodlivosti, alebo ho odhlasuje trebárs celá vláda. Nemienim byť už viac tolerantný k netolerantným. Nie som, dúfam, jediný, kto tu bude kontrolovať, ako naložíme s minulosťou i s časom budúcim. A mesiac čo mesiac to budem hovoriť všetkým naokolo. Už vraj zasa smiem. Trvám na tom, aby nová vláda ctila občana a zákon. Je to neskromné želanie?



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku