Druhé podanie - 5
Tak vidíte, zase nič. A do dvadsiateho piateho to malo byť hotové. Koľko sa toho už u nás nasľubovalo: že bude toľko a toľko pracovných príležitostí, že to a ono bude lacnejšie a vôbec že sa hospodárskemu zázraku neubránime aj keby sme veľmi chceli... No a najnovšie že sa môžeme tešiť na nového prezidenta, lebo deväťdesiat dva hlasov má už vlastne vo vrecku – a zase nič. Uveril som už neraz aj tomu, že len on – náš starý vymyslí vždy niečo ohromujúce, voľačo celkom nečakané, že vymyslí zase čosi nové. A viacerí tomu verili. A tu zrazu: “Ľudia moji, veľké svinstvo sa chystá, atentát na mňa pripravujú! Do dvadsiateho piateho je načisto po mne!” Nuž ale – vravím si – veď toto tu už bolo! Ale potom sa zháčim: čo ak naozaj tentoraz vymyslel voľačo ohromné? Čo ak zariadi, aby niekto tajomný mu aspoň kabát prederavil, klobúk poškodil či aspoň nepekný škrabanec na ruke zapríčinil, žilku aj v druhom oku poškodil?! A nič. Namôjdušu nič. Sklamal ma náš starý. Asi vedia, prečo mu tak hovoria. Už nič nové nevymyslí. Nemá vlastne ani prečo. Nemá ani kedy. Alebo – že by už nemal čím?

foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku