Druhé podanie - 67
"Vyhlasujem na svoju česť a svedomie..." Pamätá si vôbec ešte niekto pravý význam týchto slov? - pýtam sa priam so strachom. Nájde sa ešte vôbec pár klasických viet, čo nestratili význam? Možno sa tu naivne pozastavujem nad niečím, čo prišlo, lebo prísť muselo, lebo dnes je už iná doba a oplakávať tú minulú je nezmysel...

Ani nie tak dávno tu boli časy, keď nami lomcovala jednota. Rovnako sme mysleli, ako jeden muž upažovali na spartakiádach, vedno šušťali v umelohmotných talianskych plášťoch. Poriadne dlho trvalo, než kdekomu došlo, že hodnotu človeka sotva možno zmerať dĺžkou vlasov či šírkou nohavíc. Avšak na druhej strane sme vylepšili aj to, na čo nestačil ani starostlivý dohľad Kremľa: už nestačí len zatajovať, už je dnes málo zakrývať zločiny. Dnes ich už vieme premenovať na dobré skutky. Hlupáka postaviť nad vzdelanca, sadistu považovať na človeka jemných mravov, chrapúňa vydávať za charakter.

Všetkým nám bolo jasné, že prebieha akcia Východ, roky vedeli Česi o tom, čo znamená, keď sa povie Neutrón a Dežo. Náš "starý" by sa im mal poďakovať, že to nerozhlásili po svete už dávno. Lenže nemá za čo. On dokonca "vyhlasuje na svoju česť a svedomie". Lenže nemá na čo.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku