Druhé podanie - 71
Povedali mi, že 6. marca večer nastala historická chvíľa: STV prvýkrát predstihla v sledovanosti Markízu. Neuverím nikomu, kto by ma presviedčal, že mu ani trochu nezáleží na tom, či jeho programy niekto pozerá. Na druhej strane sa však musím priznať k veľkej averzii k hodnoteniu akéhokoľvek programu či dokonca programovej štruktúry televíznej stanice v prvom rade, či dokonca IBA na základe počtu prizerajúcich sa divákov. Bludný kruh: gýč – zvýšená sledovanosť – nárast reklamy – finančný zisk – nákup ešte väčšieho počtu gýčov – je to, čím sa chvália tí, čo možno rozumejú obchodu, ale nie kultúre. Sledovanosť je jednoznačne obludné kritérium a cesta vedúca do umeleckého pekla. Servilné podbiehanie nemilosrdnému diktátu toho najjednoduchšieho konzumenta smeruje k jedinej méte: k spoľahlivému upevneniu vlády nevkusu na veky vekov. Netreba mi vysvetľovať, že príjmy z reklamy sú jediným zdrojom komerčných televízií a že toto je to trhové hospodárstvo a takto to beží aj inde vo svete. Súhlasím. Ide mi len o jedno: nechváliť sa touto degradáciou kultúry a kultúrnosti. Nechváliť sa tým, že 870. diel stupídneho seriálu presvedčivo porazil v SLEDOVANOSTI džezovú session. Nevystatovať sa “víťazstvom” prázdneho “zábavného” zostrihu s poprilepovanými smiechmi a potleskami nad unikátnym historickým dokumentom. Neporovnávať neporovnateľné. A najmä nie kvalitu s masovosťou.

foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku