Druhé podanie - 72
Je obdivuhodné, ako sa my, Slováci, vieme zasvätene a bez akýchkoľvek pochybností vyjadriť k čomukoľvek. Skoro by som sa stavil, že vojnu v Juhoslávii hocikto z nás vyhodnotí na počkanie. Jeden nezaváha a usúdi, že bol najvyšší čas tých bláznov umravniť, iný dotyčného označí za vraha detí celého sveta a nepochopí, ako možno súhlasiť s útokom na rodných bratov.

Obdivujem neomylnosť jedných i druhých. Isteže, nemám na mysli našich politikov, ktorí v nádeji, že ich počínanie sledujú rovnako jednoduchí ľudia, tárajú dve na tri, oduševnene vykrikujú, skrátka rozličnými spôsobmi dávajú najavo, že veci nerozumejú ani celkom málo. Nie, hovorím o normálnych ľuďoch, ktorí však podľahli národnému trendu všetkému rozumieť. Lenže medzinárodný vojnový konflikt, to nie je futbal. Nemáme dosť informácií o tom, čo sa deje v Kosove. Nepoznáme detailne priebeh rokovaní a sotva sa dozvieme, kto a čo všetko za tým stojí: Náboženstvo? Nacionalizmus? Záujmy zbrojárskych koncernov? Reparácia Clintonovej prestíže? Príležitosť pre Rusko? Rozpínavosť? A čia predovšetkým?

Neviem. Neviem odpovedať na mnoho otázok. Viem len to, že vojna je svinstvo, ku ktorému dochádza, keď sa ľudia nedohodnú, lebo sa často ani dohodnúť nechcú. A tak zapĺňajú stránky dejepisných učebníc dejmi, bez ktorých by sa ľudstvo pokojne zaobišlo. Alebo nie? Neviem.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku