Druhé podanie - 74
Veľa ráz sa ma už kdekto pýtal, čo si myslím o ženách v politike. Podivný problém. Spomínam si, ako sme vytriešťali oči, keď sa asi tak pred štyridsiatimi rokmi zjavila prvá žena za volantom auta. Bolo to čudné, kuriózne a tuším aj smiešne. Treba uviesť viac príkladov, aby sme pripustili, ako málo sme pokročili od údajne prežitej patriarchálnej spoločnosti?

Vieme svoje o tej našej politike slovenskej. A pretože “prázdny sud najviac hučí,” najskôr spoznávame hlupákov. Je úplne jedno, či ide o muža či ženu. Lenže žien je v parlamente menej, a tak hlúpa žena trčí ešte viac ako jej plochejší, ale rovnako dutý náprotivok. Nemám nič proti ženám. Naopak, som naozaj orientovaný celkom tradične. Ale zažiť hlúpu ženu je vari ešte horšie ako vidieť ženu opitú. Z hlúposti sa totiž nedá vyspať. Žena môže byť málo vzdelaná, neskúsená, naivná. Ale ak nie je hlúpa, neotvorí ústa, kým to nie je životne dôležité. V politike však treba povinne hovoriť stále a veľa. Aspoň tak to chápu niektoré slovenské priekopníčky. Nechápu však, že “hĺbku” mnohých z ich vystúpení chápe naša verejnosť asi ako odhodlanie neuznanej starej dievky ísť na prieskum do Juhoslávie len preto, že sa tam znásilňuje...



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku