Druhé podanie - 79
Tak predsa sa len dostaneme do Európy, a to aj vtedy, keby nás tá nežičlivá únia stále nechcela pod svoje krídla. Pretože najneskôr roku dvetisíc päť sa staneme súčasťou Veľkého Maďarska. Ťažko povedať, či autor tejto supervízie sa dal inšpirovať Veľkým Srbskom alebo veľkým rumom, v každom prípade už dávno nesformuloval nič presvedčivejšie, takže ho treba brať vážne. Veď aj koho, keď nie jeho? Skúsili ste sa už započúvať nielen do toho, ČO, ale aj AKO hovorí predseda parlamentu alebo i nádejný prezident? Viem, že už naozaj nemá význam pátrať po zmysle obsahu výpovedí nejedného z našich najvyšších predstaviteľov, ale záleží ešte u nás niekomu na rodoch, pádoch, na najelementárnejších pravidlách štylistiky, vetnej skladby či tvaroslovia?

Viem, maďarčina si s rodmi a pádmi starosti nerobí. Nuž a kto má tento fakt zmapovaný lepšie ako predstavitelia SNS či iní “národovci,” ktorí sa do Slovenska a slovenčiny zaľúbili až keď to prestalo byť riskantné a začalo byť výnosné, pretože iný program prosto nemajú. Biť sa za všetko slovenské (nič, ale vonkoncom nič o tom nevedia) a vykrikovať, že “gdo neni národne orientovany, neni Slovák.”

Raz darmo, na Veľké Slovensko nemáme. Počkajme, čo nám prichystá ten Bugár. Jemu aspoň rozumieť.



foto A. Trizuljak
12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849505152535455565758596061626364656667686970717273747576777879808182

DRUHÉ PODANIE vychádzalo
v rokoch 1997-1999 v týždenníku