ČLOVEČINA

Hrať s Katarínou Kolníkovou bol vždy zážitok. Jej celkom prvá príležitosť a podľa mňa myšlienkovo najhlbšia a pritom veľmi humorne spracovaná hra bola ČLOVEČINA. „Dušanova mama“ vždy veľmi hrdinsky znášala všetky čertoviny, ktoré sme na ňu z času na čas nachystali, ale nikdy tak, aby sme ju na javisku „potápali“. Na to sme si ju príliš ctili a uznávali. Ak nás čímsi zaskočila ona, stalo sa tak vždy len zásluhou jej veľmi svojráznych „improvizácií“.

V jednom z dialógov som vytušil, že „Katine“ nie je celkom jasné, čo za text nasleduje a že sa proste stratila. Vždy to na nej bolo vidno. Ona sama takúto situáciu pomenúvala výrazom „teplo v očoch.“ V tejto konkrétnej chvíli však nezaváhala ani na okamih. Tak ako to zvykla vídať u niektorých z nás, čo sme si v ťažkých chvíľach vypomáhali „tvorbou“ priamo na javisku, aj ona sa vypla a v suverénnej póze vyhlásila: „Tak a čil hovor ty!“

Človečina V slzavom údolí M. Horníček

Javisko v radošinskom klube. V hľadisku pre 32 divákov sa pomestilo raz aj päťdesiat, javisko je v tomto prípad tiež preplnené. V jednej z prvých repríz Človečiny ho zaplnili MM, Katarína Kolníková, Oľga Májovská a Jozef Sloboda. Po bokoch javiska boli “šatne“ – každá veľkosťou zhodná s pouličným telefónnym automatom. V tejto hre po prvýkrát zažiarila K. Kolníková aj ako speváčka v pesničke CHYŤ MA. Na prostrednej snímke spievam s Majou Daubnerovou "vianočnú" V SLZAVOM ÚDOLÍ. Vpravo s Miroslavom Horníčkom v improvizovanom vystúpení po predstavení Človečiny.

SPÄŤ