JÁÁÁNOŠÍÍÍK

Ten, kto už prežil zopár repríz na javisku, pozná nielen radosti plynúce z verejného predvádzania sa, ale istotne narazil i na úskalia. Jááánošííík sa dožil bezmála päťsto repríz. Za ten čas sa hercovi (i tomu naivnému) všeličo prihodí. Napríklad jeho slovný prejav sa značne zautomatizuje a pevne sa spojí s pohybom. Ak napríklad stokrát začnete vetu pri ľavom portále, potom prejdete dozadu, tam zvýšite hlas, urobíte čelom vzad, prejdete na pravú stranu javiska, tam si sadnete a vetu dokončíte, môže sa stať, že keď len trochu pozmeníte tento pevný pohybový aranžmán, spôsobíte si problémy s prednášaným textom.

Stano Štepka nikdy nebol veľkým improvizátorom a vždy sa disciplinovane pridŕžal scenára. Ak sme sa aj niekedy dopustili nejakých exkurzov do tajov improvizácie, bol to vždy on, čo sa rýchlo vracal do bezpečnej náruče naučeného textu. Jááánošíííka sa však hrali už tak dlho, že azda nebolo ani možné si občas čo-to nepozmeniť, aby sme sa z toho večného reprodukovania neunudili. A tak Stano zaimprovizoval len celkom máličko a vôbec nie v texte. Hneď po jeho príchode na javisko sa odohral známy dialóg medzi Jánošíkom a matkou:

Už tri dni a tri noci som nemal nič v hube. Čo ste varili?
Ako vždy.
Zase nič...

Stano chcel hneď tej prvej vete dodať akýsi insitno-pateticko-hrdinský nádych, a tak využil jedinú rekvizitu na javisku – stoličku – a vystúpil na ňu sťa na piedestál. Týmto neobvyklým a nikdy predtým neuskutočneným postupom sa okamžite „vyhodil“ z textu a nepovedal ani slovo. Neskôr sa priznal, že mu chodilo po jazyku Mor ho!, Hurá! a vôbec všetky možné hrdinské pokriky, ale nič z toho, čo si sám napísal. Stál na tej stoličke vari deväť-desať sekúnd (na javisku je to celá večnosť), nikto okolo nechápal, o čo mu ide, všetky oči boli upreté naňho a on tam len trčal nad všetkými a potil sa. Potom zliezol a akosi to dokončil, ale my sme mali zážitok. Pamätám si, ako mi potom v šatni nadával, prečo som mu zozadu nenašepkal, keď ma počul, že tam kdesi som. Nedalo sa. Visel som vysilený od priduseného smiechu na akomsi zábradlí a okolo hynuli všetci ostatní, čo pribehli zo šatne. Spomeňte si v takej chvíli, čo má ten nešťastník na javisku povedať a ešte mu to aj našepkajte odkiaľsi zozadu tak, aby to nepočuli aj diváci...!

Jááánošííík spevák1

Pesničky v Jááánošíkovi mali charakter ilustratívny, predelový. Preto i dnes ťažko vysvetliť, kde sa v tejto historickej téme vzal gýčový český Lýrový spevák. Proste sme si radi zašantili. I táto "postava" však mala svoj vizuálny vývoj: jeden záber je z r. 1976, druhý z 21. 11. 1980 z predstavenia k 10. výročiu Jááánošíííka.

Jááánošííík Uhorčík Jááánošííík vo Fortune

A tu je so mnou Tamara Koričanská (neskôr Greksáková). To sme hrali Jááánošíííka v aule bratislavskej Lekárskej fakulty UK. Spolu s Máriou Mišenčíkovou tvorila Tamara intonačný fenomén kvality, ktorú RND od ich odchodu viac nenašlo. Kúsok pesničky MAMA možno postačí ako dôkazový materiál. Na prostrednej fotografii známa postava Uhorčíka, vpravo "klaňačka" po predstavení v trnavskom klube Fortuna 12. 3. 1976. Zľava: MM, I.Miffeková, M. Siget a M. Daubnerová. V Jááánošíííkovi ako v prvej hre RND bratislavskej éry vznikli aj prvé spoločné pesničky MM+SŠ. Celkom prvou bola ALE CHOĎ v známom Uhorčíkovom podaní. S mierne upraveným textom ju skultivovala až o mnoho rokov neskôr Tamara Koričanská. Druhou spoločnou skladbou bol ANJEL v spoločnej interpretácii autorov. Za čias totality prešiel nejednou textovou úpravou, aby vôbec mohol zaznieť na javisku. Paródia na módne juhoamerické melódie a rytmy KUKURUKUKU patrila tiež medzi prvé spoločné hity a takisto v reprízach Jááánošíííka zaznievala v podaní autorskej dvojice Markovič-Štepka v sprievode mojej gitary. Na tomto linku ju však spievam s Tamarou Koričanskou. V istom období odznievala v tomto predstavení aj legendárna ZEMPLÍNSKA ŠÍRAVA - pôvodne v televíznom filme Trpaslíci (s rodokmeňom), ktorý sa v televízii odvysielal až po r.1989, ale už len vo veľmi oklieštenej podobe. Pôvodný materiál sa po nútenom zostrihu už nikdy nenašiel. A ešte jedna zabudnutá: ZÁPIS DO KRONIKY. Spieval som ho v Jááánošíííkovi len pri prvých reprízach. Potom sme ho vymenili za nové skladby.

SPÄŤ