O ČO IDE

Režisér Juraj Nvota vymyslel pre túto hru dve javiská na jednom. Z hľadiska to vyzeralo tak, že na ľavej polovici sa odohrával prakticky všetok dej, ale keď ktosi zapol na scéne rádio, ožila aj pravá polovica – najčastejšie vďaka pesničkám a iným ilustratívnym doplnkom deja.

V jednej chvíli sa tak opäť stalo a zaznela akási scénická podhrávka. Skladateľ a svojrázny interpret Janko Melkovič za klavírom snaživo dodával tomuto výstupu lyrickosti tak, že fúkal do akéhosi keramického vtáka naplneného vodou a tým vyludzoval čvirikanie v rôznych tóninách a intenzitách podľa spôsobu fúkania. Vymyslel si to sám a nikto to nijak nekomentoval. Nikoho z nás však takýto či podobný iniciatívny prístup k individuálnemu “machrovaniu” nenechával chladným. No a raz to muselo prísť...

Každý z nás sa o svoje rekvizity staral sám, pripravoval si ich pred výstupom, no a nebolo ťažké vypátrať, kde si svoj zvukový inštrument ukladá Janko. Neviem, komu to zišlo na um (a dodnes ma štve, že nie mne), kvapnúť mu do tej cvrlikajúcej nádobky trošku saponátu. Výsledok bol stopercentný: skladateľ sa zakrátko začal systematicky pokrývať penou. Nielen v zákulisí, (ktoré bolo v ten večer mimoriadne plné), ale i na scéne došlo k početným záchvatom či podobnej neschopnosti dostať zo seba vetu. Obstál iba Paľo Schwarz, ktorý trojdialóg Schwarz-Markovič-Štepka odrecitoval sám. Treba však dodať, že ako absolútny profík sa zachoval aj sám Melkovič, ktorý celú tú pasáž hrdinsky dofúkal a ďalej pokojne sedel pri klavíri, akoby celý život nerobil nič iné ako chodil oblečený v pene. Horšie bolo, že vďaka tomuto stoickému postoju sa z obete stal hrdina a z nás vtipkárov idioti, pretože publikum nechápalo vôbec nič. Áno, Melkovič fúkal, čvirikal a penil. Kto však mohol tušiť, že to nie je vtipný režijný zámer a že to tak nerobí zakaždým? Prečo však tí ostatní na javisku poriadne nehrajú, ale všelijak sa zvíjajú, kašlú a uprostred vety odchádzajú, to sa pochopiť nedalo.

O čo ide Melkovič Mišenčíková

V hre O ČO IDE som mal najlepšiu partnerku – pani Kolníkovú. Ten zbesilý výraz na mojej tvári sídli možno práve preto, že Katina nie je nablízku. Na prostrednej fotografii Janko Melkovič, ktorý ma zaslúžene vystriedal na poste hudobného skladateľa, so svojou hudobnou sekciou. Vpravo Alena Michalidesová a Mária Mišenčíková (s mašľou), intonačne najlepšia speváčka súboru. Do tejto hry už hudbu komponopval Janko Melkovič, ktorý vystriedal mňa ako predskokana a pozdvihol hudobnú zložku predstavení RND na vysokú profesionálnu úroveň. Nemám síce "na sklade" nijakú jeho skladbu z tohto predstavenia, ale ponúkam na posúdenie pesničku SOM CHLAPCOM NESMELÝM, ktorá bola jednou z prvých Melkovičových pre RND. Bola pôvodne určená pre "federálny muzikál" Nevesta predaná Kubovi a v príprave naň som ju takto naštudoval. Rolu však prevzal Janko Melkovič a hudobnú podobu tejto piesne úplne zmenil. Takže tu zverejnená je vlastne neuskutočnenou raritou do vašej zbierky.

SPÄŤ